Zo 139 krajín, ktoré sa vo štvrtok dohodli na novej globálnej minimálnej dani na medzinárodnej daňovej reforme, je 9 nezvestných. Medzi nimi sú traja členovia Európskej únie (Írsko, Maďarsko, Estónsko), dve sú africké krajiny (Keňa, Nigéria) a o dvoch sa vie, že sú fiškálnymi rajmi (Barbados-Saint-Vincent a Grenadíny). Ďalej Peru, ktoré sa zdržalo podpisu pre nedostatok vlády, a Srí Lanka.
Čo však upúta pozornosť našich odborníkov, je absencia Írska, ktorého daňová sadzba - 12,5%, ale v skutočnosti sa blížila k 2 až 3% - zarobila to, že pritiahla na svoju pôdu miliardy dolárov zisku od amerických spoločností. Írska vláda bola dlho proti takejto reforme. Podľa jeho výpočtov, vytvorenie minimálnej sadzby dane z príjmu právnických osôb by malo za následok stratu daňových príjmov v írskom rozpočte vo výške 2 až 2,4 miliardy EUR, čo je pätina celkových výnosov z dane z príjmu právnických osôb.
Estónsko a Maďarsko sú zatiaľ poslednými východoeurópskymi krajinami, ktoré odolávajú. V post-sovietskej ére sa tieto krajiny spravidla angažovali v stratégii zameranej prostredníctvom priaznivého zdaňovania na prilákanie investícií od spoločností, ktoré potrebujú pracovnú silu, s nízkou pridanou hodnotou. Maďarsko má teda nominálnu sadzbu dane 9,5%. Estónsko oslobodzuje od všetkých daní nerozdelené zisky, inak sa uplatňuje sadzba 20%. „Tieto krajiny sa zdráhajú porušiť svoj model rozvoja,“ naznačuje zdroj oboznámený s touto záležitosťou. Estónsko tak pri rokovaniach požadovalo možnosť nezdanenia nerozdeleného zisku po dobu 4 rokov. Boli proti ukončeniu neprípustnosti.
Barbados-Svätý Vincent a Grenadíny sú posledné dve krajiny s veľmi nízkym zdanením, ktoré je potrebné vyhnúť sa. Riskujú, že sa ocitnú izolovaní, pretože nielenže majú podpísané všetky hlavné ekonomiky, ale aj veľa renomovaných daňových rajov, ako sú Bermudy, Kajmanské ostrovy a Britské Panenské ostrovy. Nigéria a Keňa sú zatiaľ členmi skupiny G24, ktorá zastupuje záujmy rozvojových krajín.
Kritizujú skutočnosť, že prvý pilier reformy rozdelenia práv na zdanenie prebytočných ziskov nadnárodných spoločností sa týka iba stovky spoločností. Chcú zvýšiť počet. Dohoda to však predpokladá, ale so vzdialeným horizontom. Za 1 rokov by doložka o preskúmaní mohla umožniť znížiť hranicu globálneho obratu dotknutých spoločností na 7 miliárd dolárov, oproti dnešným 10 miliardám dolárov.
